Tak a je tu nový rok a my stále bojujeme s otcom malej. Napriek mojej chorobe , pracovným povinnostiam sa musím trápiť zo zákerákom čo nám nedá dýchať a vláči nás po súdoch . Máme za sebou výsluchy u psychologičky . To by ste sa čudovali aké nevhodné otázky dávala malej ,,,, vraj koho by najradšej zabila ,,, no samozrejme , že po vyše hodinovej spúste otázok na margo otca na ktoré odpovedala len záporne ,, povedala moja Kika , že by zabila otca , Ja som rozovor počúvala za dverami cez kľúčovú dierku som pozerala a mala som sto chutí ísť dnu . Na otázku , že či chce vidieť a stretnúť sa s tatíkom , malá povedala rázne , že nie . Psychologičke to nestačilo a začala dieťa smerovať tam kam chcela a kupovať ju na darčeky , vraj tatík Ti kúpi veľa darčekov , on bude sedieť tu a Ty tam , neboj ja tu budem . Po tejto skúsenosti som dala námietku na súd na psychologičku a žiadala , že ďalšie stretnutie psychologa s malou môže byť len ak bude nahrávané a za mojej prítomnosí . Malá nemá záujem o otca a ničia jej život . Kristínka už tak nenávidi otca , že stačí povedať jeho meno a ona spontáne nadáva na neho , vymýšľa aj nemožné proste nenávidi ho a už ani nevie prečo . Je to horšie ak na začiatku . Kurátorka čo nás má na starosti , si nevie urobiť poriadok so svojou vlastnou dcérou a bude riešiť moje problémy s ex a k tomu je to jedna zakomplexovaná žena ktorú poznám ešte z čias školy . Psychologička má možno 25 rokov ak nie menej a život pozná len z kníh ona môže robiť tak učiteľku v materskej škôlke a nie riešiť problémy rodín. Teraz 6.3.2012 sme mali mať ďalšie pojednávanie ale ideme obe do kúpeľov a tak sa musí odložiť na pozdejšie . Za dva roky súdovania s ex som nazbierala toľko skúsenosti , že som začala dávať rady aj iným ženám hlavne čo sa týka podobných prípadov ako mám ja . Ženy sa boja nedať dieťa otcovi ak nechce ísť , lebo je to protizákonné ,, no nevedia , to , že majú rešpektovať rozhodnutie svojeho drobca a nezradiť ho . Však ak dieťa dá matka proti jeho vlastnej vôli je ako keby ho hodila do pazúr levovi . Naučila som sa , že bojovať za svoju pravdu sa dá a sú ľudia ktorý Vám pomôžu . Našla som veľa ľúdí čo sú ochotní pomáhať. Je mi jedno ako dlho to bude trvať , koľko to bude stáť ale raz a navždy s ním skončím a zatvoríme za ním s malou dvere . Našla som si priateľa a malá sa do neho priam zamilovala , začala ho volať tatíkom a ledvá čaká kedy ho uvidí a kedy jej zavolá . Myslím , že teraz už prehral jej biologicý otec na celej čiare , lebo najväčšia prehra v jeho schátralom živote je práve to , že jeho vlastný dcéra ho posunula na úplný koniec aj bez súdu a psychologov . Malá pochopila čo je to lásky , náklonnosť čo je to záujem druhého o Vás. Nechcem aby na svojeho otca zabudla , lebo raz keď bude dospelá mu pôjde do oči povedať tie bodľavé slová a to bude zadosť učinenie za všetky útrapy čo nám spôsobil , či už psychické , finančné . Ozaj ja som dala na zákaz styku a za tým si pevne stojím . Však ten chudák nebol za malou rok ale súdi sa o to aby mal striedavú starostlivosť . Ja nechápem len tú ťavu na súde , že nechápe o čo mu ide , že nechce platiť výživné a je mu jedno či s ním pôjde alebo nie . Aj vďaka tejto stránke som sa naštartovala a bojujem zo všetkých síl . Som pred finále a dúfam , že čoskoro zaplesnem za ním dvere . Prajem všetkým matkám aby mali pevné nervy pri boji o vlastný pokoj . Anka

budete sa venovat aj www.zastavme-to.estranky.sk ??? Pretoze je velmi zaujimave sledovat vsetky pribehy a aj to, ze primerane reagujete. Mne to tiez konkretne pomaha, lebo kazdy pripad sa zda iny, ale v podstate su vsetky rovnake.

Dobrý deň, ďakujem za postreh. Podstata stránky sa nemení, aj sem je možné písať príbehy rovnako, ako na predchádzajúcu stránku a taktiež na ne budem reagovať rovnako ako na starej stránke. Stará stránka však pomaly zanikne, až ju celkom zrušíme, predovšetkým z kapacitných a estetických dôvodov. Táto nová stránka mi poskytuje viac možností a priestoru pomáhať, preto táto voľba. Dúfam, že to nebude prekážkou, aby ste navštevovali aj túto novú stránku. Budem rada.

Keď som sa po druhýkrát vydala, myslela som si, že to bude super manželstvo a výborný vzťah. Rozumeli sme si, všetko klapalo. Po nejakom čase sa zrazu všetko zmenilo. Nehádali sme sa často, ale pri jednej bežnej a nevinnej hádke sa zrazu rozzúril a zbil ma. Na druhý deň ma na kolenách s kyticou prosil, aby som mu odpustila. Že bol opitý, že nechcel, že to už nespraví. Verila som. Hlúpa. Spravil to znova. O pár mesiacov, potom o pár týždňov až nakoniec sa to stalo pravidlom. Hádka, bitka, ospravedlnenie, pár dní pokoj, hádka, bitka, ospravedlnenie.... Neskôr už nebola potrebná hádka, stačil nesúhlas, iný názor, čokoľvek. Prežívala som des, keď som počula kľúče v zámku a vedela, že sa vracia. Niekedy so mnou neprehovoril týždne, ale stačila menšia nespokojnosť a bol oheň na streche. Nakoniec, po 10 rokoch, keď už som sa bála vychádzať z domu a mala som závrate keď som ho videla, alebo počula som sa rozhodla. Stačilo. Našla som pomoc, radu ako to urobiť, čo všetko spraviť. Predbežné opatrenie súd zamietol aj napriek jeho vyhrážaniu sa, že ma zabije ak podám o rozvod. Vraj ma nikdy nezbil tak, aby to ohrozovalo môj život. A zlomená ruka, pomliaždené hrdlo, modriny a krvavé rany boli nič? Trestné oznámenie som podala s ľahkosťou a zároveň s obrovským strachom. Mala som šťastie, vyšetrovateľ ma po 5 hodinách výsluchu upokojil, že mi už nič nehrozí. Cez okno som pozorovala, ako HO priviedli policajti na výsluch a nechali vo vyšetrovacej väzbe. Necítila som radosť, ale úľavu. Po dvoch dňoch ho pustili, vraj bude stíhaný na slobode. Nespala som týždeň, v strehu, že sa zjaví doma, hoci ma vyšetrovateľ upokojil, že sa tu nezjaví. Mal pravdu. Rozviedli nás na treťom pojednávaní, hoci sudkyňa vraj týranie nezistila. Do rozsudku už ale neuviedla, že ho ani nezisťovala. Ale je to jedno. Odsúdili ho na pár rokov, odvolal sa, takže sa to stále ťahá. Sú to už 4 roky, ale už som pokojná, ukľudnená, mám svoj život bez neho. Vidíme sa iba na súde, čo je fajn. Jeho bohapusté lži sú mi dnes na smiech. Nechem aby ho odsúdili, ani aby behal po slobode za tie roky čo mi spôsobil.Chcem len pokoj. Ak ho budem mať, keď bude za mrežami, tak nech. Zaslúži si to. Ak mi ho dá aj keď bude na slobode, tak nech si ide. Len nech ho už nikdy neuvidím....
Týmto chcem odkázať všetkým ženám, aby bojovali, aby sa nenechali odradiť prvými neúspechmi, aby si šli za pokojným životom bez tyranov. Je to ťažká, náročná a dlhá cesta, ale tie roky života s týmito beštiami nás zocelili a naučili, že vydržíme veľa. Tak vydržme!

Zijem na islande,mam islandana priatela..mame spolu krasneho syna..ale ako sa maly narodil,ukazal sa ako velmi agresivny clovek..ked mal maly dve tyzdne a drzala som ho v naruci,dostala som dve silne facky a to ho vobec nezaujmalo ze ho drzimu v rukach,,viem ze by malemu nikdy neublizil..par krat ma napadol,ze som mala aj modryny..aj ma raz skrtil..psichycke nasilie je tam tiez.. vyhrazky ze mi vezme maleho..raz mi povedal ze ma da zabyt.. ponizovanie..nadavky..je to skoro vzdy ked sa pohadame.. nemam tu rodinu,ta zije na slovensku..v podstate tu nemam nikoho..nechcem ist ani na slovensko..ekonomicky sda mi ti zije lepsie.. mam tu pracu a par kamaratiek.. neviem sa odneho odpudit..neviem odist..bojim sa.. v podstate som na nom zavisla finacne.. ale ked je vsetko fajn tak fungujeme normalne..je dobre starostlivy otec..nepije..nefajci..stara sa o nas.. nemoze byt agresivny z anabolik,hormony co berie? ..cvici a chce byt velky..vracel mi ze to nema vedlajsi efekt..ale ja viem ze ma.. on ze to berie v malom mnostve..neviem..bojim sa byt sama..ale bojim sa byt aj s nim! viem ze som slaboch ale je to tazke tu byt sam bez rodiny..