Dobrý deň, ja som Vám už písala. Muž ma začal urážať, aká som hlúpa matka, a najnovšie ma cápal po hlave, keď sa malá udrela.. a povedal že nemám modriny, tak prečo sa sťažujem. Že svoj čin neľutuje, lebo inak by som si neuvedomila svoju chybu. Svojmu mužovi som dala zaucho, nakričala po ňom a povedala že sa ma v živote nedotkne. Všetky ženy, ktoré sú psychicky týrané, držia sklopené uši.. a hlavne zato že nemajú ísť kam. Ja viem je to ťažké postaviť, sa ale niekedy to treba skutočne! Aj im treba dať najavo že sa ich nebojíme . Ja dúfam že sa to zmení, a ak nie zas mu poviem svoje, a aj zaucho mu vyletí.. Ja nie som handra.. starám sa o dieťa, mne nikto nebude hovoriť že som neschopná, a sprostá.

A dodávam , títo muži vedia čo povedia.. najnovšie aj keď som sa hádala.. a chcela odísť.. tak povedal že vymení zámku.. Ja sa nebojím,a povedala som mu narovinu. .. že mne sa vyhrážať nebude. Aj tak je to neustály kruk..stále dokola.. ale verím že sa postavím znova !

Ja som sa s otcom mojho syna zoznamila pred 13 rokmi.Hned od zaciatku som mala stymto clovekom problemy.uz ako tehotna,ked som byvala u nho nedovolil mi spavat,cele noci som pocuvala jeho vycitky,aj ma fyzicky zopar razy napadol.mala som to stastie,ze som usla k nasim.nastali problemy,zacal terorizovat celu moju rodinu,vsade ma ohovaral.Ja neviem ked som to uz vzdy nemohla vydrzat,tak som sa s nim stretla a vsetko zacalo odznova.ked mal syn 3 roky,som sa zmohla z poslednych sil,odsudili ho vtedy na tri roky za tyranie.nemala som pokoj,aj z vezenia neustale vypisoval,na socialke mu poslali adresu mojho zamestnavatela,aj tam mi pisal pohladnice,ako ma miluje,strasne som sa hanbia.ked vysiel ,odmietala som sa s nim bavit,chodili sme po sudoch,a sudny znalec mi odporucil aby sme dobre vychadzali kvoli synovi.ja neviem ako som zas spadla do toho kolotoca,pracovala som ako opatrovatelka v rakusku,to mi zakazal,na sovensku som mala brigadu,tam neustale vyvolaval a posielal kontroly,prisla som o vsetky prijmi,som zistia,ze predava drogy,bol to ako zly sen.koko krat mi volal okamzite vyjdi von ty ku...,viem ze si neni doma.chodila som jak namesacna po meste s telefonom v ruke,cela som sa triasla.nakoniec uz asi v poslednej chvii,ked uz som nevladala ani z postele stat,ho chytili.ale zasa sa mu to prepieklo,bol en pol roka vo vezeni,sice ho odsudili ale dostal dostacujuci trest,viac trestnych cinou spolu,co si uz predtym este ako sme sa spoznali odsedel pat rokov vo vysetrovacke.najhorsie ze vie vela veci z mojej minuosti,co som mu povedala,co sa stalo ked som este nemala syna.viem,ze ja robim chybu,som nejaka slaboska,nebyvam s nim,nebyva v tom meste ako ja.a aj tak nedokazem urobit tomu koniec.nedokazem za vzopriet raz a navzdy.vzdy som chcela ochranit syna,aby to islo mimo neho,ale spravila som chybu.lebo ked nebolo po jeho,vzdy nasledovali sudy,chodenie po socialkach,z coho mam panicky strach.viem,ze este musim vydrzat pat rokov,kym syn bude mat 18,ja si zmenim meno a uz ma nikdy nedajde.sama som si na vine,len jedno poucenie,tyranovi netreba davat druhu sancu,je to vzdy horsie a horsie.ja som zlyhala na plnej ciare.

Ja som sa krízu v manželstve pokúsila vyriešiť samovraždou. Už som ďalej nevládala. Bola som fyzicky a psychicky vyčerpaná. Bol to skrat. Vôbec som nebrala ohľad na moje 2 deti, že by potom museli žiť s otcom,bez mojej pomoci. Ale našťastie som tu. Podstúpila som dobrovoľný pobyt na psychiatrii,kde som sa snažila ujasniť, čo chcem v živote ďalej a čo v žiadnom prípade nechcem. Odchádzala som odtiaľ plná sebadôvery a odhodlania.
No po 1,5 mesiaci som stále s manželom. Nič sa nezmenilo. Akurát sa vystupňovali nadávky, hádky, finančné vydieranie až nebezpečné vyhrážky mojou likvidáciou. Pýtate sa prečo som nič nezmenila ? Nemám kam ísť, nemám prostriedky. Poberám invalidný dôchodok a nebudem mať na splácanie pôžičiek, stravu, inkaso. Hľadám si prácu, ale nedarí sa. Všetko na mňa padá, plač strieda nervozita, strach. Chcem rozvod, ale vyhráža sa, že akonáhle podám žiadosť, stopne mi peniaze. Som bezradná a neviem sa pohnúť z miesta. A pritom by mi stačila práca, aby som sa mohla pohnúť ďalej.

Dobrý deň,
verím, že Vaša situácia je náročná a ťažká. Problémy s financiami a strach sú najčastejšie dôvody, prečo žena nedokáže odísť od násilného manžela. Píšete, že v súčasnosti poberáte invalidný dôchodok. Ten by Vám zostal aj po odchode od manžela, pričom by ste mali nárok aj na dávku v hmotnej núdzi a príplatky k nej. Okrem toho, podaním žiadosti o rozvod môžete okamžite v tej chvílu podať aj predbežné opatrenie na výživné pre Vás aj pre deti od manžela. Súd by mal rozhodnúť do týždňa, max. dvoch a teda okamžite by ste získali ďalšie financie. Neviem ako zarába Váš manžel, ale ak zarába priemerne, tak by to nemusela byť malá suma. Čo sa týka dlhov, sú iba Vaše, alebo aj manželove, teda spoločné? Pretože ak sú spoločné, mali by ste sa na ne skladať spolu. Záleží tiež na čo sú úvery, teda čo hrozí, ak ich nesplatíte. Píšete tiež, že nemáte kam ísť. Nie je možnosť odísť na nejaký čas k rodine, známym, priateľom...komukoľvek? Ak nie, je tu možnosť krízových centier, kde by Vás s deťmi mohli na nejaký čas prichýliť, prípadne ak je byt Váš, resp. je v spoločnom vlastníctve Vás aj manžela, môžete požiadať o vylúčenie manžela z bývania, teda by domov nesmel prísť. Napíšte mi prípadne viac na mail a určite nájdeme riešenie. Verte, že ak sa situácia rozoberie po častiach, riešenie sa vždy nájde. Len nezúfajte... kvôli deťom a predovšetkým kvôli Vám.