Zijem na islande,mam islandana priatela..mame spolu krasneho syna..ale ako sa maly narodil,ukazal sa ako velmi agresivny clovek..ked mal maly dve tyzdne a drzala som ho v naruci,dostala som dve silne facky a to ho vobec nezaujmalo ze ho drzimu v rukach,,viem ze by malemu nikdy neublizil..par krat ma napadol,ze som mala aj modryny..aj ma raz skrtil..psichycke nasilie je tam tiez.. vyhrazky ze mi vezme maleho..raz mi povedal ze ma da zabyt.. ponizovanie..nadavky..je to skoro vzdy ked sa pohadame.. nemam tu rodinu,ta zije na slovensku..v podstate tu nemam nikoho..nechcem ist ani na slovensko..ekonomicky sda mi ti zije lepsie.. mam tu pracu a par kamaratiek.. neviem sa odneho odpudit..neviem odist..bojim sa.. v podstate som na nom zavisla finacne.. ale ked je vsetko fajn tak fungujeme normalne..je dobre starostlivy otec..nepije..nefajci..stara sa o nas.. nemoze byt agresivny z anabolik,hormony co berie? ..cvici a chce byt velky..vracel mi ze to nema vedlajsi efekt..ale ja viem ze ma.. on ze to berie v malom mnostve..neviem..bojim sa byt sama..ale bojim sa byt aj s nim! viem ze som slaboch ale je to tazke tu byt sam bez rodiny..

Keď som sa po druhýkrát vydala, myslela som si, že to bude super manželstvo a výborný vzťah. Rozumeli sme si, všetko klapalo. Po nejakom čase sa zrazu všetko zmenilo. Nehádali sme sa často, ale pri jednej bežnej a nevinnej hádke sa zrazu rozzúril a zbil ma. Na druhý deň ma na kolenách s kyticou prosil, aby som mu odpustila. Že bol opitý, že nechcel, že to už nespraví. Verila som. Hlúpa. Spravil to znova. O pár mesiacov, potom o pár týždňov až nakoniec sa to stalo pravidlom. Hádka, bitka, ospravedlnenie, pár dní pokoj, hádka, bitka, ospravedlnenie.... Neskôr už nebola potrebná hádka, stačil nesúhlas, iný názor, čokoľvek. Prežívala som des, keď som počula kľúče v zámku a vedela, že sa vracia. Niekedy so mnou neprehovoril týždne, ale stačila menšia nespokojnosť a bol oheň na streche. Nakoniec, po 10 rokoch, keď už som sa bála vychádzať z domu a mala som závrate keď som ho videla, alebo počula som sa rozhodla. Stačilo. Našla som pomoc, radu ako to urobiť, čo všetko spraviť. Predbežné opatrenie súd zamietol aj napriek jeho vyhrážaniu sa, že ma zabije ak podám o rozvod. Vraj ma nikdy nezbil tak, aby to ohrozovalo môj život. A zlomená ruka, pomliaždené hrdlo, modriny a krvavé rany boli nič? Trestné oznámenie som podala s ľahkosťou a zároveň s obrovským strachom. Mala som šťastie, vyšetrovateľ ma po 5 hodinách výsluchu upokojil, že mi už nič nehrozí. Cez okno som pozorovala, ako HO priviedli policajti na výsluch a nechali vo vyšetrovacej väzbe. Necítila som radosť, ale úľavu. Po dvoch dňoch ho pustili, vraj bude stíhaný na slobode. Nespala som týždeň, v strehu, že sa zjaví doma, hoci ma vyšetrovateľ upokojil, že sa tu nezjaví. Mal pravdu. Rozviedli nás na treťom pojednávaní, hoci sudkyňa vraj týranie nezistila. Do rozsudku už ale neuviedla, že ho ani nezisťovala. Ale je to jedno. Odsúdili ho na pár rokov, odvolal sa, takže sa to stále ťahá. Sú to už 4 roky, ale už som pokojná, ukľudnená, mám svoj život bez neho. Vidíme sa iba na súde, čo je fajn. Jeho bohapusté lži sú mi dnes na smiech. Nechem aby ho odsúdili, ani aby behal po slobode za tie roky čo mi spôsobil.Chcem len pokoj. Ak ho budem mať, keď bude za mrežami, tak nech. Zaslúži si to. Ak mi ho dá aj keď bude na slobode, tak nech si ide. Len nech ho už nikdy neuvidím....
Týmto chcem odkázať všetkým ženám, aby bojovali, aby sa nenechali odradiť prvými neúspechmi, aby si šli za pokojným životom bez tyranov. Je to ťažká, náročná a dlhá cesta, ale tie roky života s týmito beštiami nás zocelili a naučili, že vydržíme veľa. Tak vydržme!